utorok 1. mája 2012

BLÁZNIVÝ APRÍL

Je prvý máj, sviatok práce, deň slávnostných sprievodov, deň bozkávania sa pod čerešňou. A tiež najlepší deň na zhrnutie uplynulého mesiaca... Musím skonštatovať, že ma mrzí moja mesačná neaktivita, no apríl bol naozaj bláznivý. A ešte bláznivejší, než bol každý jeden apríl v mojom živote doteraz. Čo sa týka pocitov, emócií, zážitkov, skúšok, nástrah... apríl mi dal naozaj zabrať. A tak tu sedím v tme, na svojom lietajúcom koberci, s notebookom na kolenách a rekapitulujem namiesto toho, aby som si ľahla a vyspala sa do práce.
Škola. Oh, apríl bol plný skúšok. Bolo naozaj ťažké skĺbiť učenie s prácou, pretože väčšinou robím do večera a posledné, na čo mám chuť keď prídem uštvaná domov, je učiť sa. No nemala som na výber a napriek mojej nechuti, ktorá mnou lomcuje od chvalabohu úspešného zvládnutia skúšky z didaktiky, som sa vrhla aj na ďalšie predmety. Priznám sa, nakoniec som to odflákla a tak v mojom indexe popri všetkých tých Á-čkach, začali svietiť aj nejaké tie C-éžčka a D-éčka. No som spokojná! Pretože skúšky mám, predmety uzavreté mám a už len hurá na posledné dve májové skúšky a rok na vysokej za mnou. 
Vzťahy. Oh, toto je komplikovaná téma. Stretla som jedného zaujímavého muža (áno, v mojom veku už bytosti opačného pohlavia nemožno nazývať chlapcami, ale mužmi). Absolvovali sme niekoľko stretnutí a je mi s ním príjemne, dokonca sa mi o ňom i snívalo. Mám z neho dobrý pocit - pôsobí zodpovedne, starostlivo, ľudsky, priateľsky, je to rodinne založený vtipkár, pracovitý, vie sa o seba postarať a vyžaruje z neho dobrota. Má presne vlastnosti, ktoré by mal mať partner, ktorého chcem mať po svojom boku. Dokonca je aj pekný a som presvedčená, že naše sympatie sú vzájomné. No stojí v tieni jedného rebela, nerozhodného speváka, ktorý naviac na rok odišiel dokončiť si školu do mesta na opačnom konci republiky. A ešte predtým ma stihol celú poblázniť. Niekoľkokrát. A viem, že ma asi nikdy nepozve von preto, že by chcel byť vonku so mnou, ale len preto, že ma chce pretiahnuť. Hnusne napísané, žiaľ je to pravda. Ide mu len o sex a preto ma namotáva a motá mi hlavu a venuje mi pesničku na svojom koncerte, cez prestávku príde za mnou a rozpráva sa so mnou, keď som tam s iným. Docieli, že od neho nedokážem odtrhnúť zrak a potom vidím, ako sa po ňom vešia a na líčko ho pusinkuje a sadá si mu na kolená jeho dlhoročná blonďavá kamarátka, ktorá sa ho snaží už pár rokov dostať. A ja som z toho dva dni úplne na dne. A nie som schopná odpovedať na správy toho milého gentlemana, ktorý si také niečo odo mňa nezaslúži. Z tohoto dôvodu som si už musela zakázať chodiť na jeho koncerty. Lebo chcem dať šancu niekomu, kto mi za to naozaj stojí a kto viem, že by mi zniesol modré z neba, ak by som o to požiadala. Nechcem svoje pocity posadiť na hojdačku a nemilosrdne ju nechať rozhúpavať pánom spevákom a jeho blonďavým predvádzajúcim sa príveskom. Bude to ťažké, ale ako sa hovorí: zíde z očí, zíde z mysle. Dúfam!
V poslednej dobe mám pocit, že strácam svoju najlepšiu kamarátku. Nepáči sa mi to a som z toho nešťastná. Náš vzťah bol vždy veľmi intenzívny, napriek tomu, že je z iného mesta a stretávame sa len párkrát do mesiaca. Vždy, keď sa dá, avšak nie vždy to ide. No nedávno si za mňa našla náhradu a ja žiarlim. Je to odporný, hnusný pocit, ale nedokážem sa ho zbaviť. Mám pocit, že už ma nepotrebuje, že nemá potrebu sa mi ozvať, keď sa niečo stane a že ja sa jej akoukoľvek správou už vnucujem. Je mi z toho celkom do plaču, lebo ona je najdôležitejší človek v mojom živote. Je pre mňa špeciálnou osobou, nedokážem si predstaviť žiť bez nej. Myslím, že ju občas dokonca tajne milujem :) Musím sa s ňou o tom porozprávať - to je moje predsavzatie na máj. Držte palce :)
Vaša zmätená A.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára