Skúškujem. A depkujem. Mám za sebou strašných 11 predmetov, z toho jeden zatiaľ neviem či úspešne... a pred sebou posledné štyri (!!!). Neviem sa dočkať dňa, kedy mi v Aise zasvietia všetky predmety nazeleno a ja budem môcť po dvoch mesiacoch konečne vypustiť. Striedavo som totiž v práci a nad knihami. Svoj kultúrno-spoločenský život som zavesila na kliniec a s ním aj akékoľvek radovánky. Spoločnosť mi striedavo robí len
Modern Family pred spaním a najlepšie hity
Bon Joviho. O manikúre len snívam, tak isto o peknom vytrhanom obočí :D Nevraviac o tom, že podlahu v izbe som si naposledy umyla pred Vianocami. Smutné, ja viem! Mám šťastie, že mama mi zatiaľ moju neúčasť na upratovaní bytu toleruje, hlavne nech dám tie skúšky.
Vďaka mami, vážim si, že mi to odpúšťaš, po skúškovom vyluxujem ešte aj pivnicu, sľubujem. Priateľa som tiež odstavila na druhú koľaj. Mrzí ma to, dosť ho cez skúškové zanedbávam. Netrávime spolu takmer žiaden čas. A keď, tak len pár hodín týždenne. Našťastie to chápe. On bol ten, kto ma presvedčil, aby som školu nenechala po tom, čo som si urobila bakalára. Ja som chcela pauzu, štátnice boli pre mňa obrovským stresom. A tak bez frflania toleruje, že je momentálne slamený
vdovec priateľ, v práci mi tlačí seminárky a robí na ne hrebeňovú väzbu.
Zlatíčko! :-* Budem mu to musieť vynahradiť a vo veľkom!
Any ideas?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára