Jeseň

Jeseň je tu. Už pár dní. Noci sú chladnejšie, dni stále kratšie a my sa obliekame čoraz teplejšie. Mám rada jeseň, keď sa listy farbia dozlata, do červena. Najradšej sa na to pozerám z výšky nejakého kopca. Na ten krásny výhľad okolo mňa. Na Kľaku musí byť teraz nádherne. Aj na Čachtickom hrade či na Strečne - tieto hrady majú magické výhľady.
Neuznávam Halloween a jeho oslavy na Slovensku, ale tekvice mám rada. Tento rok ako vládkyňa svojej kuchyne už mám za sebou Hokkaido polievku, pečenú tekvicu, tekvicové pyré aj tekvicový koláč, po ktorom sa len tak zaprášilo. Najnovšie sú mojim tekvicovým prírastkom tieto ozdobné krásky. Tie nezjeme, ale budeme sa z nich tešiť až do Vianoc pri svetle sviečok s vôňou vanilky a santalového dreva. A pri varenom vínku. Idylické večery s milovaným. Tie mám najradšej.

Tik tak

Čas plynie tak rýchlo. A čím som staršia, tým rýchlejšie. Čo je škoda, pretože mám pocit, že čím som staršia, tým si život dokážem vychutnať viac ako napríklad v puberte. Mám určité hodnoty, iné priority ako kvalitne stráviť voľný čas. Dokážem si viac užiť zážitky, miesta, na ktorých som. Viac sa zo všetkého príjemného tešiť. Pretože to neberiem ako samozrejmosť, ale ako dar, ktorý dostanem popri všetkých pracovných a iných povinnostiach. Naviac, keď to všetko zdieľam s milovaným človekom, niečo viac to aj znamená.

Akoby to bolo včera, čo som písala posledný príspevok. Práve som sa nasťahovala k snúbencovi, zvykala som si tráviť čas sama, keďže pracuje mimo mesto a chodí na týždňovky. Bolo to ťažké, bolo mi smutno za rodinou, ťažko z toho že som zrazu osamelá. No v tejto chvíli mám toho toľko, že nestíham ani byť osamelá. O týždeň mi začne škola, posledný ročník výšky. Seminárky, skúšky a diplomovka, štátnice - stres, chaos a panika. Na toto sa vôbec, ale vôbec neteším. Hlavne sa mi už vôbec nechce učiť, bifľovať nezmyselné poučky len aby som uspokojila ego nejakého profesora. Katastrofa. No je to posledný ročník, tak sa ho budem snažiť aj vychutnať, pokávičkovať s obľúbenou partiou spolužiakov. A potom sa z nás stanú inžinieri. Chvíľkové boom a po promóciach to so zmenou titulu v občianskom úplne odznie. A čas opäť pobeží, možno ešte rýchlejšie. Stratíme sa v kolobehu života. A možno o rok sem napíšem, že už budeme traja... kto vie :)

Dospelácky život

Bude tomu mesiac, čo som urobila ten zatiaľ najvážnejší krok a odsťahovala sa z rodičovského hniezda. Postavila sa na vlastné nohy alebo inak: uvedomila si, aké ťažké je žiť bez mamy. Bez mamy, s ktorou si denne dáte dúšok obľúbenej kávy. Bez mamy, s ktorou denne rozoberáte všetky vaše starosti a radosti, módne kreácie. Bez mamy, s ktorou sa delíte o domáce práce, striedate vo varení, utieraní prachu, praní, skladaní oblečenia. Ak jeden deň neumyje podlahu mama, druhú deň sa na ňu vrhne dcéra. Veď predsa: zdieľanie pracovného miesta je jedným z najmodernejších foriem zamestnávania :D Teraz som na všetko sama. Sama musím vymyslieť čo uvarím a uvariť to. Sama musím oprať, zavesiť aj poskladať. Sama musím povysávať, utrieť podlahy či prach. Riady za mňa tiež nikto neumyje. Aj tú rannú kávu si dám len v svojej spoločnosti. Niekedy mi je smutno. Za mamou a za bratom, s ktorými som žila ešte donedávna. Za priateľom, s ktorým žijem teraz, ale chodí na týždňovky. Predtým som prispievala na domácnosť mame, teraz sa o účty a celý chod domácnosti starám sama. A až teraz zisťujem aké je to náročné zladiť prácu, školu, domácnosť a nájsť si aspoň chvíľu pre seba. A to zatiaľ nemáme deti. Permanentne nestíham. Umyť podlahu, spratať umytý riad či vysušené prádlo. Dúfam, že sa to raz zmení, že si nájdem lepší systém, viac sa zžijem so sociálnou rolou už nie dcéry, ale manželky a časom matky. Pretože už nie som tá, ktorá príjima teplo domova vytvorené mamou. Teraz som tá, ktorej úlohou je vytvoriť doma teplo, udržiavať všetko v chode a harmónii. Poviem vám, je to zvláštny pocit.

Dnes som bola po mesiaci doma, teda tam kde som bola doma ešte donedávna. A neviem, cítila som sa tam trochu cudzo. Akoby to už nebolo to kam patrím a kam mám denne líhať do postele. Bola som návšteva, ktorá si dá kávu, povie ako sa má a pôjde domov. Bolo mi to trochu ľúto. Ale viem, že je to prirodzený kolobeh života. Že je teraz na mne, aby som vytvorila domov, kam sa budem rada vracať ja, môj partner a naše budúce deti. Som dospelá a toto je dospelácky život. Toto. Nie dovŕšenie osemnástky, legálny nákup alkoholu a získanie vodičáku. Toto. Bývať vo vlastnom, vytvoriť vlastný domov, platiť účty, starať sa o domácnosť, časom si založiť rodinu. Nebyť  už len dcérou, ale byť manželkou a matkou. To je pravá dospelosť, so všetkými jej starosťami a radosťami. Najmä však starosťami.

Move out

Jar klope na dvere, čo znamená že začína sezóna obľúbených tulipánov. Moja polovička vie, že sú moji favoriti a tak ma nimi pravidelne zásobuje. Lucky me :) Okrem toho je táto jar dôležitá z viacerých dôvodov. Zima odchádza na zimný spánok, konečne. Ale hlavne začína ďalšia kapitola môjho života. S priateľom sme sa zasnúbili, kupujeme byt, sťahujem sa presne o dva týždne. Posledné dva týždne v mojej fialovej izbe. Akurát moja mama to prežíva o niečo smutnejšie než ja - pochopiteľné - prvé dieťa, odlet z hniezda, každá matka vyroní slzu. Avšak ja sa teším. Viem, že on je ten pravý, s ktorým chcem stráviť zvyšok života a dospeli sme do štádia, že sme obaja pripravení začať seriózne fungovať a žiť v jednom byte. Chvíľu si ešte užívať jeden druhého, urobiť posledné štátnice, o rok začať pracovať na bábätku, medzičasom šetriť na svadbu a nejakú tú rekonštrukciu bytu. Ide do tuhého. Ale teším sa. Na to, že konečne prestanem prenášať svoje veci hore dole od nás k nemu, že sa budeme spolu zobúdzať a zaspávať, robiť si raňajky celý čas, nie iba o víkendoch, že budeme spolu variť, korčuľovať sa a chodiť na turistiku a bude pre nás jednoduchšie všetko naplánovať v jednej, spoločnej domácnosti. Takže vitaj jar, teším sa na teba a na všetko, čo sa s tvojim príchodom začne diať v mojom živote....

Filmy, ktoré stoja za to

V dnešnom článku mám pre vás tipy na filmy, ktoré by ste si mali určite pozrieť, pokiaľ ste tak ako ja fanúšikmi netradičných, neobkukaných príbehov a dejov, ktoré vo vás niečo zanechajú. Nemám v láske otrepané filmy s otrepanými zápletkami, ale niečo, čo je iné... takže som pre všetkých pripravila zoznam tých novších filmov, ktoré rozhodne stoja za vašu pozornosť. 

THEORY OF EVERYTHING - Životopisný príbeh Stephena Hawkinga, génia, ktorý sám nedokáže takmer nič, dokonca ani rozprávať. Výborná produkcia a výborné scény. Film, ktorý mi v poslednej dobe učaroval asi najviac. Humorný, aj keď niekedy trpký a vyvolávajúci ľútosť.

BELLA AND SEBASTIAN - Príbeh odohrávajúci sa v období 2. svetovej vojny o kamarátstve chlapca vyrastajúceho bez rodičov, u svojho mierne alkoholického dedka a veľkého bieleho psa, ktorého chce jeho dedo zastreliť, pretože údajne zabíja ovce, zasadený do prostredia nádherných francúzskych hôr. Niet čo dodať, to musíte vidieť!

THE FAULT IN OUR STARS - Priznávam, veľkú časť filmu som preplakala. Ale kto by nie, keď je o láske a priateľstve dvoch mladých ľudí, ktorí tak veľmi chcú žiť a spoznávať, čo im ešte život ponúka, no obaja zomierajú na zákernú rakovinu.

BEGIN AGAIN - Príjemná oddychovka s Keirou Knightley, nenáročná na dej, no predsa je niečím zvláštna. Tento film odporúčam po náročnom dni ako psychohygienu s lahodným soundtrackom.

12 YEARS A SLAVE - 12 rokov otrokom je film o tom, aký vedeli byť ľudia v našich dejinách krutí. Je o odtrhnutí od rodiny, o chudobe, ťažkej práci, otroctve, týraní, utrpení. Priznávam, pri niektorých pasážach som si musela zakryť oči a niektoré som opäť preplakala. Stojí však za to, ak stojíte o skutočný príbeh černošského otroctva.

HACHIKO - Opäť film so zvieracou tématikou, opäť podľa skutočnej udalosti. V hlavnej úlohe skvelý Richard Gere v úlohe profesora cestujúceho každý deň za prácou a pes Hachiko, ktorý je viac než priateľom a svojo pána chodí denne vyprevádzať i čakávať k vlaku. Až raz sa pán nevráti... Pozrite si a garantujem vám, že na konci vaše oko nezostane suché.

BILLY ELLIOT - Príbeh 11-ročného chlapca, ktorého otec príhlásil na krúžok boxu, avšak jeho to viac tiahne k baletu. Spočiatku svoju vášeň tají, neskôr však pravda vyjde najavo a musí čeliť rozhnevanému a sklamanému otcovi, ktorý nechce zo svojho syna primabalerínu.

DALLAS BUYERS CLUB - Príbeh muža, ktorému lekári diagnostikovali AIDS a on sa spolu s ďalšími nakazenými snaží prežiť pomocou alternatívnych spôsobov liečby, i keď protizákonne, pretože dováža a predáva nelegálne lieky. Opäť napísal sám život...