Dospelácky život

Bude tomu mesiac, čo som urobila ten zatiaľ najvážnejší krok a odsťahovala sa z rodičovského hniezda. Postavila sa na vlastné nohy alebo inak: uvedomila si, aké ťažké je žiť bez mamy. Bez mamy, s ktorou si denne dáte dúšok obľúbenej kávy. Bez mamy, s ktorou denne rozoberáte všetky vaše starosti a radosti, módne kreácie. Bez mamy, s ktorou sa delíte o domáce práce, striedate vo varení, utieraní prachu, praní, skladaní oblečenia. Ak jeden deň neumyje podlahu mama, druhú deň sa na ňu vrhne dcéra. Veď predsa: zdieľanie pracovného miesta je jedným z najmodernejších foriem zamestnávania :D Teraz som na všetko sama. Sama musím vymyslieť čo uvarím a uvariť to. Sama musím oprať, zavesiť aj poskladať. Sama musím povysávať, utrieť podlahy či prach. Riady za mňa tiež nikto neumyje. Aj tú rannú kávu si dám len v svojej spoločnosti. Niekedy mi je smutno. Za mamou a za bratom, s ktorými som žila ešte donedávna. Za priateľom, s ktorým žijem teraz, ale chodí na týždňovky. Predtým som prispievala na domácnosť mame, teraz sa o účty a celý chod domácnosti starám sama. A až teraz zisťujem aké je to náročné zladiť prácu, školu, domácnosť a nájsť si aspoň chvíľu pre seba. A to zatiaľ nemáme deti. Permanentne nestíham. Umyť podlahu, spratať umytý riad či vysušené prádlo. Dúfam, že sa to raz zmení, že si nájdem lepší systém, viac sa zžijem so sociálnou rolou už nie dcéry, ale manželky a časom matky. Pretože už nie som tá, ktorá príjima teplo domova vytvorené mamou. Teraz som tá, ktorej úlohou je vytvoriť doma teplo, udržiavať všetko v chode a harmónii. Poviem vám, je to zvláštny pocit.

Dnes som bola po mesiaci doma, teda tam kde som bola doma ešte donedávna. A neviem, cítila som sa tam trochu cudzo. Akoby to už nebolo to kam patrím a kam mám denne líhať do postele. Bola som návšteva, ktorá si dá kávu, povie ako sa má a pôjde domov. Bolo mi to trochu ľúto. Ale viem, že je to prirodzený kolobeh života. Že je teraz na mne, aby som vytvorila domov, kam sa budem rada vracať ja, môj partner a naše budúce deti. Som dospelá a toto je dospelácky život. Toto. Nie dovŕšenie osemnástky, legálny nákup alkoholu a získanie vodičáku. Toto. Bývať vo vlastnom, vytvoriť vlastný domov, platiť účty, starať sa o domácnosť, časom si založiť rodinu. Nebyť  už len dcérou, ale byť manželkou a matkou. To je pravá dospelosť, so všetkými jej starosťami a radosťami. Najmä však starosťami.