Čas plynie tak rýchlo. A čím som staršia, tým rýchlejšie. Čo je škoda, pretože mám pocit, že čím som staršia, tým si život dokážem vychutnať viac ako napríklad v puberte. Mám určité hodnoty, iné priority ako kvalitne stráviť voľný čas. Dokážem si viac užiť zážitky, miesta, na ktorých som. Viac sa zo všetkého príjemného tešiť. Pretože to neberiem ako samozrejmosť, ale ako dar, ktorý dostanem popri všetkých pracovných a iných povinnostiach. Naviac, keď to všetko zdieľam s milovaným človekom, niečo viac to aj znamená.
Akoby to bolo včera, čo som písala posledný príspevok. Práve som sa nasťahovala k snúbencovi, zvykala som si tráviť čas sama, keďže pracuje mimo mesto a chodí na týždňovky. Bolo to ťažké, bolo mi smutno za rodinou, ťažko z toho že som zrazu osamelá. No v tejto chvíli mám toho toľko, že nestíham ani byť osamelá. O týždeň mi začne škola, posledný ročník výšky. Seminárky, skúšky a diplomovka, štátnice - stres, chaos a panika. Na toto sa vôbec, ale vôbec neteším. Hlavne sa mi už vôbec nechce učiť, bifľovať nezmyselné poučky len aby som uspokojila ego nejakého profesora. Katastrofa. No je to posledný ročník, tak sa ho budem snažiť aj vychutnať, pokávičkovať s obľúbenou partiou spolužiakov. A potom sa z nás stanú inžinieri. Chvíľkové boom a po promóciach to so zmenou titulu v občianskom úplne odznie. A čas opäť pobeží, možno ešte rýchlejšie. Stratíme sa v kolobehu života. A možno o rok sem napíšem, že už budeme traja... kto vie :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára